V poslednej kapitole našej krásnej dovolenky v Albánsku skúsim zosumarizovať moje postrehy, osobné skúsenosti a prípadne aj poradiť budúcim návštevníkom tejto krajiny. Ak si chcete prečítať podrobnejší priebeh našej cesty naslepo do Albánska prikladám odkaz na úplny začiatok tohoto príbehu (Albánsko naslepo – prípravná fáza).
more dalo, more vzalo …
Už pred cestou, aj keď som vôbec nevedel či sa do Albánska vôbec dostaneme, som mal v pláne všetko detailne zdokumentovať a urobiť o celej ceste do neznáma krátky asi 40 minútový dokumentárny filmík, ktorý mal posmeliť nerozhodnejších dobrodruhov a upokojiť zbytočné predsudky a vášne. Preto som všetko detailne natáčal mimo klasického „rodinného“ filmovania aj dokumentaristicky, čím som mierne obťažoval svojich spolupútnikov a nakoniec to osud aj tak zariadil tak, že predsa len ostanú neobjavené miesta neobjavenými a zázrak komunikácie bez znalostí jazyka ostane zachytený len niekde na dne mora…
Bohužiaľ je to tak – o celý záznam (skoro 4 hodiny FullHD kvalitného záznamu) som prišiel v posledný deň našej dovolenky. Teraz z odstupom času už nenadávam, lebo viem že to tak proste malo byť. Ak čakáte nejaký dramatický záver, ktorý by nahrával všetkým rojkom a generálom „po boji“ asi vás sklamem, lebo o kameru s celým filmom som prišiel len vlastnou hlúposťou. V to ráno sme si už v „našej“ dedine všimli, že sú krásne veľké vlny a aj keď už moja ženička pomýšľala na návrat na Slovensko, išli sme predsa na tú našu vyvolenú pláž – a stálo to za to. Vlny boli obrovské a more krásne. Samozrejme som chcel aj túto skutočnosť zvečniť a pripevnil som si kameru na ruku pomocou na to určeného remienka. Pre dokonalosť záberu mi to však nepostačovalo a chcel som urobiť zopár spomalených záberov „z ruky“. A práve vo chvíli, keď cvakol zámok rýchloupináku na remienku, udrela do mňa jedna z tých krásnych veľkých vĺn a kameru mi vytrhla z ruky…
Márne som nadával a márne som zapojil aj svojich tínedžerov do improvizovanej rojnice. Nakoniec som dno prešľapával najdlhšie ja a zúfalo som prehrabával piesok až kým ma „niečo“ nekuslo. To bol definitívny koniec filmu a hľadania. Preto aj celý tento blog sprevádzajú len menej kvalitné fotografie z našich ajfónov a jedného starého kompaktu. Vtedy som si myslel, že to je najväčšia katastrofa celej dovolenky, ale aj v tomto som sa mýlil, to „najhoršie“ prišlo až cestou domov…
cesta domov, alebo „deň blbec“
Po strate kamery som si konečne úplne slobodne užíval more a do našeho apartmánu sme sa vrátili až večer. Pobalili sme si všetky veci, aby sme mohli hneď ráno vyraziť na spiatočnú cestu. Samozrejeme pred vlezením do postele sme sa vyrovnali s našou pani domácu, ktorá zinkasovala svojich 160 éčok a keďže si s mojou žienkou celkom padli do oka, darovala jej 5ks vlastnoručne uháčkovaných dečiek. Aj keď nie som milovníkom podobných hltačov prachu, musím povedať, že tieto dečky poslúžili okrem obdarovania príbuzenstva aj nám a máme jednu z nich dokonca pod svietnikom na stole a veľmi sa mi to páči.
Ráno sme vstali o 6:00 ako som mal v pláne, aby sme stíhali nakúpiť ešte čerstvé pečivko v pekárni a čo najskôr sa vydali na cestu domov. Miestne osadenstvo rodinnej pekárne ( 3 mladé sestry) sme obdarili guličkami „Rocher“, keďže po celý náš pobyt nám po každom nákupe s úsmevom zaželali:
Have nice day!
a to pracovali od 5:00 až do času, keď prestali chodiť turisti – obyčajne to bolo tak okolo polnoci. Po nákupe pečiva na cestu som do navigácie naťukal „najrýchlejšiu“ trasu domov a toto bola chyba, ktorú prosím po mne neopakujte. Navigácia totiž neberie do úvahy politické šarvátky susedných krajín (okrem Google trás – tie podobnú „skratku“ neponúkajú). Opäť sklamem skeptikov, ktorí nás pred cestou do Albánska varovali a pozerali na nás ako na bláznov, chyba totiž nebola v Albánsku.
Cez Albánsko sme prefrčali ako nič a aj napriek obavám z Kosova sme až na pár byrokratických cvikov zvládli prejazd bez problémov. A vivat – konečne „Srbsko“ krajina, kde som nečakal vôbec žiadne problémy – chyba! Na hranici Srbsko-Kosovo, ktorú samozrejme Srbi ako hranicu neuznávajú, nastali vážne problémy. Po pol hodine státia v umelo vytvorenej zápche nás nechceli pustiť ďalej. Problém bol jediný pas nášho najmladšieho synátora, ktorý ešte nemal občiansky. Mal iba pas a v ňom iba vstupné razítko Čiernej Hory bez výstupu. Colníci nám neustále opakovali, že nie sme na hranici a administratívne sa vlastne ilegálne pokúšame prejsť cez Srbsko. Vyčítavo som pozeral na miestneho službukonajúceho a položil som mu otázku či sa mám teda vrátiť do Albánska a ísť domov cez Čiernu Horu a Chorvátsko. On nakukol do auta a videl, že sú tam dvaja znudení tínedžeri a jedna o nič lepšie naladená ženička. Myslím, že ak by tam sedelo v sedačke nejaké dojča, asi by nás pustili, ale takto boli politické roztržky nad ľudským prístupom. Mladší z colníkov si predsa len chcel zachrániť karmu poradením inej trasy – cez Macedónsko.
Po otočení sa na hraniciach sme viedli debatku o tom či ho poslúchnuť a ísť cez Macedónsko, alebo ísť „na istotu“ cez Čiernu Horu. Keďže cesta cez Macedónsko bola o 200km kratšia (napriek tomu sa nám predĺžila asi o 350km) zvolili sme túto. Bolo to ale hotové utpenie. 200 kilometrov pri priemernej rýchlosti 40km/h bol vážny prúser, hlavne keď sa čas dojazdu do cieľa postupne menil z 20:00 na 0:30. Napriek tomu bola rada dobrá a jediné čo som vtedy Srbom kvitoval , že na diaľnici nebol jediný radar … tam sme totiž dobiehali stratený čas. Zvyšok cesty nestojí za popis, snáď len to, že spätný návrat do EÚ v Maďarsku nás všetkých veľmi potešil. Domov sme dorazili po polnoci.
záverečné rady
Ak nechcete žiadne omáčky a uvažujete nad cestou do Albánska v týchto dvoch odstavcoch sa dočítate najpodstatnejšie informácie, ktoré môžu výrazne napomôcť k rozhodnutiu či do Albánska ísť, alebo radšej zvoliť niečo „istejšie“.
pre koho albánsko určite nie je
Na internete je mnoho krásnych fotografií z Albánska, mnoho krásnych pláží a lákadiel, ktoré spustia v duši dobrodruha túžbu navštíviť ho. Ak ale máte niektorú s nasledujúcich fóbií a závislostí, zatiaľ tam nejazdite – mohli by ste byť sklamaní.
- Ak je pre vás šoférovanie stres a nie oddych, nechoďte do Albánska autom. Toto platí aj pre dobrých šoférov, ktorí začínajú byť nepokojní už pri neplánovanej ceste do Bratislavy, Košíc či iného väčšieho mesta. Albánci jazdia totiž veľmi nevyspytateľne. Občas z ničoho nič náhle zabrzdia a zastanú a to prosím aj na diaľnici či priamo v kruhovom objazde. Kruhové objazdy sú v Albánsku veľmi špecifická a obľúbená záležitosť, do ktorej sa vchádza vrhnutím sa a základ je nepostáť. Miestnej doprave nepomáhajú ani všade prítomní policajti, ktorí pri riadení dopravy spôsobujú pomerne významné koplapsy. Policajti cudzincov nezastavujú. Aspoň si to myslím keďže som na diaľnici kde bola rýchlosť obmedzená na 30km/h fujtošil asi 130km/h a obehol som okolo policajtov s radarom na trojnožke. Prvé dni mi aj „lepilo“ no neskôr už nie a aj keď ubehlo od dovolenky len niekoľko týždňov, neočakávam že mi poštou príde nejaká tá pokuta ako sa mi to stalo napríklad v Rakúsku. Ďalšou vychytávkou sú samotné diaľnice, teda lepšie povedané štvorprúdové cesty, kde sa pomerne často stáva, že v odstavnom pruhu v protismere ide na plné pedry nejaký motorkár, či bicyklista.
- Ak si neviete predstaviť deň bez internetu, nechoďte do Albánska. Napriek všadeprítomným tabuľkám WiFi free nám internet fungoval iba v apartmáne a aj to obmedzene a len v jednej izbe. Nálepky WiFi free mi pripadali presne tak, ako kedysi v Sýrii a v Jordánsku nálepky VISA a Mastercard. Boli na každom obchode, ale ak ste vytiahli platobnú kartu miestny predavač sa nedôverčivo usmieval, že čo za fintu to chystáte. V Albánsku som si niekoľkokrát vypýtal heslo do WiFi, telefón síce heslo akceptoval, ale ihneď aj vypísal hlášku o nemožnosti pripojenia do miestnej siete. V začiatkoch som mal snahu zohnať si stieraciu dátovú SIM, hlavne kvôli aplikácii WAZE, ale táto vymoženosť bola v tom čase aj v hlavnom meste nedostupná.
- Ak máte stres z toho, že sa nedohovoríte a v prípade núdze budete stratení, do Albánska nejazdite. Áno žiaľ, v Albánsku máte skoro 100% istotu, že sa nedohovoríte v žiadnom svetovom jazyku. Šanca nedohovoriť sa stúpa vyhľadávaním vidieckych destinácií kde okrem albánčiny nepochodíte s ničím iným.
Nebudem tu opisovať situácie, že v kúpeľni bol pavúk, alebo že v katalógu cestovky som mal mať výhľad na more. Pre „fifiny“ sú 5-hviezdičkové hotely, ale kvôli nim netreba chodiť do Albánska. V takomto „all inclusive“ rezorte je dovolenka rovnaká v Taliansku, Rusku, Amerike alebo aj v Albánsku. Myslím si, že človek hľadajúci podobný typ dovolenky sa do tejto časti môjho blogu ani nedočítal…
pre koho teda albánsko je ?
Albánsko je pre všetkých ostatných, dokonca letecky aj pre tých čo majú problém s tým šoférovaním. Je to určite iná dovolenka ako masovka v Chorvátsku. Ľudia sú tu ešte nepokazení Západom. Demokracia sa rozvíja až od nového milénia a to je výhoda a nevýhoda zároveň. Spomeňte si na nás v deväťdesiatych rokoch – tam niekde je Albánsko dnes. Na našej dovolenke sme si užili všetky možné atrakcie, jedlá, pamiatky a pláže a skutočne nebolo nič čo by nám bolo chýbalo. Samozrejme ak ide 10 ľudí na to isté miesto, budú medzi nimi takí čo povedia „bolo super“ ale aj taký čo povedia „hotová katastrofa“. Určite je to ideálna dovolenka pre rodiny s malými deťmi, ktoré môžu bosou nohou bez obáv ísť do mora po krásnej pieskovej pláži, alebo aj pre slovenských dôchodcov, keďže ceny sú v Albánsku viac než priaznivé. Nás štyroch vyšla táto dovolenka 1.125,- € / 10 dní s plným užívaním všetkého čo nás napadlo, diaľnicami a povinnými poplatkami a samozrejme v tom je už aj nafta (mimochodom jedinná vec čo bola drahšia ako u nás – cca 1,22 EUR/liter) .
Inak toto bola tuším prvá dovolenka, kedy mi ostalo ešte dosť Euríkov v peňaženke a nestihol som ich všetky pomíňať. Pribral som tam z miestnych dobrôt 5 kíl a veru musím začať opať krúžiť svojich 8km okolo Slnečných jazier…
záver
Do Albánska sme išli úplne naslepo bez rezervácie, lebo sme nemali istotu že či vôbec prejdeme cez hranice na mojom služobnom aute. My sme síce prešli, aj bez povinných potvrdení, ale nemusí to byť pravidlo, preto určite odporúčam mať všetky papiere tip-top. Išli sme len na občianske preukazy a s tým sme nemali nikde žiaden problém. Ak váhate a nie ste úplne strelení blázni ako ja (spoliehajúci sa výrazne na faktor „šťastia“), vyskúšajte rezerváciu cez také Airbnb, či iné rezervačné systémy, kde si môžete bez problémov zabookovať aj celý pobyt…
Za mňa je Albánsko jedna z TOP našich dovoleniek a rovnako to našťastie vidia aj moji večne kritickí synovia a v neposlednej aj moja ženička. Napriek strastiplnej ceste späť nevylučujem, že tam ešte niekedy nezablúdime, aj keď máme dovolenkovú zásadu – nikdy 2x na to isté miesto!
Uvidíme necháme to na budúcnosť a keďže život prináša rôzne prekvapenia, možno niekto niekedy nájde aj tú utopenú kamerku, alebo len záznam z nej a potvrdí moje riadky. Ak vás zaujíma niečo konkrétne o čom som tu nepopísal, kľudne dajte otázku do komentára a ja pravdivo odpoviem, ak budem poznať odpoveď…
[…] > pokračovanie príbehu […]
Ahoj, dakujem Ti velmi pekne za jediny realny clanok v slovecnine na internete, ktory mi velmi pomohol pri planovani mojej cesty do Albanska v juli 2017. Som podobne „strelena“ ako Ty a tiez pojdem len tak na slepo (mozno si max.dohodnem na tyzden v Qepare uplne na juhu oproti Korfu ubytko u jednej albanskej rodiny), pojdem autom sama s dvomi detmi ( 8 rokov a 7 rokov) a chceli by sme precestovat celu Albansku rivieru az uplne na juh za 3 tyzdne, mozno 4 a mozno aj viac, podla toho, kolko mi zostane penazi :-). Odporucas teda radsej cestu na istotu cez Rakusko, Slovisnko, Chorvatsko, Bosnu a Hercegovinu, Ciernu Horu ( kde tiez prespime ) az do Duresu? Alebo je dobra cesta aj cez Madarsko, Chorvatsko atd. ? Dakujem vopred za odpoved.
Ahoj – no cez Maďarsko je tiež celkom dobrá trasa, nemám s tým zlé skúsenosti. Jedine ak sa pohneš zo Slovenska v noci môže nastať v Maďarsku problém so zakúpením diaľničnej známky, nakoľko niektoré pumpy po polnoci zatvárajú. Ak budeš vyrážať zo západu v blízkosti Bratislavy je určite lepšie prefrčať cez Rakúsko. Najkrajšie pláže sú v strede Albánska, keď sme išli úplne dolu až ku Grécku už boli pláže mierne preplnené a hlavne už tam bola výraznejšia komercia v podobe rôznych plážových predavačov.
Tiež dakujem za SUPER článok, naozaj fantasticky napísané!!!
Všetky pochybnosti sú preč čo sa týka Albánska…
Ďakujem, dúfam že sa vám dovolenka vydarí a donesiete si viac krásnych záberov ako my :-)
Ja by som cez Chorvátsko určite nešiel. Minimálne cestou tam. Najrýchlejšia cesta je cez Kosovo. Až do Nišu sa ide stále po diaľnici a potom je to asi 130 km do Prištiny. Najhorší úsek je po opustení diaľnice až po kosovskú hranicu, potom sa to už dá, ale v Kosove jazdí neuveriteľné množstvo áut, takže priemerná rýchlosť 30 km/h. Z Prištiny do Tirany je postavená veľmi kvalitná diaľnica. Ide o 137 km tzv. „Patriotistic highway“ ktorú stavali američania a vyúčtovali si za ňu zo štátnych kás Kosova a Albánska 2 bilióny euro. To nie je diaľnica, to je sen. Do Tirany za 3 hodiny.
My sme boli v Albánsku pred 2 rokmi na služobnej ceste. Táto cesta ma len utvrdila v tom, že je to úplne normálna krajina s úplne normálnymi ľuďmi, navzdory rôznym odstrašujúcim príbehom a fámam ľudí, ktorí tam vlastne ani nikdy neboli. Treba sa zamyslieť nad tým, aké je to vlastne u nás doma. Čo sa týka cesty cez Kosovo, tak s tým nie je vôbec žiadny problém. Problém môže byť cestou späť, ak srbský colník nejakým spôsobom zistí, že ste tzv. „ilegálne vstúpili na územie Srbska“. Treba mať hlavne vstupnú pečiatku v pase z hraničného prechodu s Maďarskom, ktorým ste vstúpili do Srbska. My sme to neriešili, lebo sme išli naspäť cez Chorvátsko. Inak časove asi najhoršia varianta. Z Albánska len po koniec chorvátskej diaľnice to trvá aj 10 hodín. Toľko isto trvá cesta z Bratislavy na kosovskú hranicu. Ak chcete navštíviť Čiernu horu, to je iná vec.
Kontrola na kosovskej hranici je inak dosť ostrá (pýtajú sa, kam idete, srbskému colníkovi radšej nehovorte, že do Albánska) a musíte si kúpiť poistku na auto (30 euro týždenná, 50 euro mesačná). Ale neplatíte mýto na diaľnici v Kosove ani v Albánsku (zatiaľ).
Nemám skúsenosti s preukazovaním sa občianskym preukazom. Asi sa to dá, ale my sme mali pasy, tak sme používali tie. Na kosovsko-albánskej hranici nám nedali pečiatku, ale zaznamenávali si pasy do počítača. Pochybujem ale, že by srbskí colníci mali prístup do kosovskej databázy. Srbský colník by ale teoreticky cestou späť mohol požadovať potvrdenie o pobyte (podľa srbského zákona platí povinnosť hlásenia pobytu 24 hodín po vstupe do Kosova). Dajte vedieť vaše skúsenosti s cestou späť na kosovsko srbskej hranici, tiež by ma to zaujímalo.
Inak čo sa týka ubytovania v Prištine, tak odporúčam hotel Afa. V živote som nepil lepšiu rakiju (to bola pozornosť podniku) a nejedol lepšiu mučkalicu.
Dobrý deň, v júli ideme do mesta Drač a chcel by som sa opýtať na cestu (variantu), ktorú tu nikto nespomenul a to cez HU(Szeged), SRB, Macedónsko (Gostivar, okolo Ochridského jazera) do Albánska (Elbasan, Tirane a Drač). Ideme prvý krát autom do Albánska, tak ak niekto má dobré rady nech napíše, budem povďačný za každú skúsenosť.
Dobry večer, o týždeň frčíme aj my do Albánska – Velipoje. Priznám sa, že ešte včera sme zvažovali či tam vôbec ísť. Ale po prečítaní článku už neváhame a tešíme sa-ide sa do Albánska!
Naša trasa smeruje cez Madarsko, Chorvatsko, Srbsko (smer Sarajevo) Cierna Hora a Albánsko.Dáme vedieť ako sme dopadli…:-)Bea
Ahoj, ako dopadla Vaša cesta do Albánska (Velipoje) ? tiez sa tam za dva týždne chystám a zvažoval som práve spomínanú trasu Maďarsko,Chorvátsko,Srbsko,Čierna Hora a Albánsko….. aká bola táto trasa? dialničné poplatky cca koľko? V samotnom Velipoje ako bolo?
Ahoj my sme už v Albánsku od piatku 6.7.18. Nie je čoho sa báť. My sme šli cez HU, SRB v Niši sme prespali a na druhý deň sme valili ďalej cez Macedónsko do Draču. Cesty super. Minulý rok sme mali krst ohňom, takže tento rok sme už išli bez obáv. Vodiči strašní, ale dá sa zvyknúť. V piatok sa presúvame ďalej na juh do Vlore. Prajem príjemnú cestu a príjemnú dovolenku.
Ahoj, dakujem za odpoved….. Aj ked zo Srbska mam obavu, prave dnes som cital ze srbi v poslednych dnoch robia na hraniciach riadne razie a ze sa tam caka 5-6 hodin…. tak som skor rozmyslal nad druhou trasou z Madarska cez Bosnu do Čiernej Hory…. aby som sa SRB nejak vyhol….. a aj vzhladom k tomu ze idem do Albanska len tam hore…… tuto trasu siel niekto?
V Srbsku je to klasika. Čakanie od 1 hodiny do 2
Ono je to dosť závislé od toho, odkiaľ vyrážate. Trasa HU, SRB, MNE, je podobná ako sme my išli domov. Srby majú celkom dobrú diaľnicu, Čierna Hora je na tom slabšie, ale je to pekná zem. Doporučujem si dať cestu prepočítať Googlu. Hlavne trvanie cesty. Niekedy pár kilomettov, trvá v týchto krajinách hodiny. Drač je turisticky asi najnavštevovanejšie miesto, chodia tam pravidelne veľké turistické lode z Talianska. Čiže počítajte s kopou turistov, ale aj služieb. Rovnako tam bez väčších problémov pochodíte s angličtinou.
Ďakujem za odpoveď, ja som sa bál že cesta autom cez Macedónsko je v zlom stave. My vyrážame o dva týždne. Dám vedieť ako bolo. Ak mate ešte niekto info o Albánsku podelte sa o skúsenosti. Ďakujem.
Ja sa chystám o mesiac do Albánska autom. Viete mi povedať cca koľko sú poplatky a aká je najlepšia cesta? Našiel som krížom cez Maďarsko, Srbsko, Macedónsko, Kosovo a potom Albánsko len po prečítaní tohto článku som celkom na vážkach či ísť touto trasou keď robia také „ofuky“ ale inak sa celkom teším
Dá sa v týchto krajinách platiť aj €? Či musím meniť na miestne meny, a ako ste boli na tom s naftou/benzínom, kde sa viac oplatí tankovať. Bol by som veľmi povďačný za info :-) Ďakujem
Tie ofuky sa nedajú predvídať. Môj synovec išiel tento rok skoro presne po mojej stope a im na hraniciach vyhádzali celé auto. Nás cestou tam pustili bez problémov. Zrejme sa inak pozerajú na cestujúcu rodinku a inak na 4 chalanov v tínedžerskom veku. Cesta je súčasť dobrodružstva, takže si to treba užiť také aké to je alebo bude. Treba brať dobré spolu so zlým. Čím zaujímavejšie to bude – tým šťavnatejšie spomienky ostanú. Pokiaľ ide o ceny – mám to v rámci článku nahrubo popísané, aj keď sa tie ceny asi menia. Platiť Eurom sa dá bez problémov, samozrejme za nevýhodnejší kurz ako je výmena v banke. Nafta bola počas mojej cesty v Albánsku drahšia ako u nás. Ako je to po roku, možno treba pozrieť na Waze.com, prípadne nájsť aktuálne ceny od tohotočných návštevníkov. Báť sa toho ale rozhodne netreba – tie zážitky sú nezaplatiteľné.
Dobrý deň, práve sme sa s manželkou vrátili z Albánska. Naša cesta bola čiastočne inšpirovaná Vašimi článkami a radami. Ďakujem. Považujem našu Albánsku dovolenku za zatiaľ najvydarenejšiu. Boli sme v horách – údolie Valbona, jazero Komani, pár dní pri mori a navštívili sme mestá Shkoder, Durres a Berat. Zostáva nám ešte preskúmať juh a vraj krásne mesto Gjirocaster, tak dúfam že nabudúce… Ešte raz vďaka.
Som rád, že vám to vyšlo.
Zdravím,
Chválim článok, je veľmi podarený.
šiel som s priateľkou do Albánska na takmer 3 týždne na dovolenku/výlet.
Tento článok čítame z postele, už 3 dni ležíme na izbe s horúčkou, takže máme viac voľného času a hladám názory na Albánsko na internete. Postupne ako som čítal článok som mal takmer rovnaké zážitky a aj sme skončili nakoniec na tom istom mieste ako vy čo je celkom pekná náhoda :)
Moje skúsenosti sú zatial zmiešané. Pozor na čas podla navigácie, na hraniciach sa môže cesta extrémne predlžiť, von z Albánska boli zápchy na hranici viac ako 10 km !
A my sme šli trasou cez Madarsko a Bosnu lebo sme chceli vidieť Sarajevo kde sme aj spali. Ďalej Mostar a Dubrovnik cez Ciernu horu dalej do Albánska.
Premávka a vodiči sú takmer šialení. Mimo hlavných ciest často chýba asfalt.
Pláže sú povačšine extrémne preplnené, najma v auguste, hlava na hlave. Pre lepšiu pláž treba ísť ďalej od letoviska. More o dosť teplejšie ako v čiernej hore, pláže velké.
Ceny sú viac ako príjemné, Ceny v reštaurácii sú iba o niečo vačšie ako v bežných potravinách. Ubytovanie sa úrovňou blíži k západu.
Myslím si, že bezpečnosť je na dobrej úrovni, netreba sa bát kriminality. Treba pozor na veci na pláži.
Súhlasím, nie je to dovolenka pre každého, je to relatívne exotika.
Ja silne rozmýšľam nad tým, že by som na budúci rok išiel až do Vlore alebo Dhermi. Podľa googla je už dokončená štvorprúdovka až do Fier a pred Vlore je regulérna diaľnica. Takže by úsek Dures – Vlore mal byť vecou dvoch hodín jazdy. A podľa fotiek sa juh Albánska nedá s Dures ani porovnať. Do Dures (ak chcete byť len tam} sa hádam ani neoplatí trepať autom, lebo blízko je letisko a srbské aerolínky tam lietajú za 130 euro.
ako som už písal vyššie odpoveď Ferovi, šiel niekto túto trasu? Madarska cez Bosnu do Čiernej Hory a Albánska…..? zo Srbska mam obavu, prave dnes som cital ze srbi v poslednych dnoch robia na hraniciach riadne razie a ze sa tam caka 5-6 hodin…. tak som skor rozmyslal nad touto druhou trasou, aby som sa SRB nejak vyhol…..
áno išli sme túto trasu, je to nakratšia cesta do Alb.ale aj najhoršia,pomalá,cesty cez Pivu,hrôza,tá max.80km/h. od HU do ciela cesty je deprimujúca,ale malá spotreba bude.
My sa chystame cez Bosnu a Cieru horu teraz. Lebo sa chceme zastavit v Sarajeve, Mostare, Zabljaku a tak… Takze o 3 tyzdne mozem povedat ako sa podarilo :)
Nám už zajtra končí dovolenka v Albánsku. Precestovali sme od Draču až po Himare tak ako minulý rok tak aj tento rok a môžem povedať že je to z roka na rok lepšie takže na rok to dáme znova,ale skúsime to od gréckych hraníc od Ksamilu. Prajem peknú dovolenku a veľa príjemných zážitkov.
my ideme buduci piatok 27.7. tou trasou cez Bosnu… tak to uz o tri tyzdne akurat budeme v Albansku, ak vsetko dobre pojde.. len ak by si priebezne pocas cesty napisal sem, aka je tato trasa…. 😄
Ahojte ideme trasu madarsko srbsko macedonsko albansko po zvazeni sa kosovu ..vyhneme a uz sa tesime uz sme isli tuto trasu toto leto a uplne v pohode akurat sme nesli do albanska ale do grecka ale vsetko uplne v pohode cestou spat sme sa sekli iba na srbsko madarskej hranici ale kvoli madarom oni sprisnili kontroli doporucujem ist cez mensie hranicne priechody vsade sme platili bez problemov kartou cesty v srbsku myslim dialnice su super aj macedonsko nadhera sli sme cez den aby sme aj nieco videli dali sme to v pohode za den tam aj naspat tak isto skoro rano start a poobede vecer prijazd. Do albanska ideme prvy krat ale trasa ta ista ktoru uz pozname z ciest do bulharska grecka takze to nas netrapi pojdeme okol ohridu a cez mensi priechod aby nas nebuzerovali a moc nekontrolovali lebo vraj pytaju uplatky..tak uvidime kazdopadne tabak beriem no. Macedonsko ma lacnejsie pohonne hmoty ale nam to vyslo nejak vzdy v srbsku a vzdy som tankoval plnu a vacsinou na omv wifi a taak trochu ma cestou stvalo ze ani v srbsku ani macedonsku data proste nejdu a nepojdu ale kedze len tranzitujeme do albanska tak nevadi povazujem to za najrychlejsiu trasu urcite by som nesiel teraz cez chorvatsko ..a poplatky su podstatne lacnejsie. Madarsku dialnicnu sme si riesili online srbsko su mytnice aj macedonsko hm kazdopadne cesta je ciel a tesime sa
Ahojte chcem sa spytat ako to je s mytom, dialnicnou znamkou a podobnymi cestovnymi zalezitostami. V akych krajinach sa co viac oplati? Kolega mi vravel ze v Madarsku si nemusim kupovat dialnicnu, ze nech idem cez dediny, ze zas tak vela casu nestratim (je tam len jedna dialnica). A vraj v Chorvatsku dialnicne nie su, plati sa myto (ako casto tiez neviem…?)
Maďarsko nás stálo 14,-€ a cez Chorvátsko sme prešli za 182,- Kuna čo je asi 25,- €.
Podla toho akou trasou pojdes. Mna minuly rok vysli tieto poplatky spolu na menej ako 18€ Tam aj spat spolu, vcetne znamky na madarsko… :) ale to bola trasa, fuuu 😂
Najdrahšia cesta do Alb.cez HR,MNE,spodkom, najpomalšia,/Herceg Novy/ kolony a nie je kde odpočinúť,radšej na Čaplinja,Stolac,Trebinje,Nikšič,Podgorica.
Zvazujeme cestu cez Maďarsko,Srbsko,Severne Macedónsko,Albánsko.Neviete mi poradiť od Srbských hraníc okolo ohridskeho jazera do albánska aké sú cesty poprípade cenu mýta?akosi sa neviem vyznať stých ich úsekov a chcel by som mat ako taký prehľad.A čo sa týka hlavne GPS či funguje hlavne v Macedónsku a Albánsku spoľahlivo.
GPS funguje spolahlivo. Lepsie navigacie “vidia” aj prasne cesty, takze toto je uplne bez problemov. Ked sme tam boli my, myto sme v Srbsku neplatili, myslim ze len na pumpe sme nejaky symbolicky poplatok zaplatili, k
nám fungovala bezchybne,ale máme najnovšiu z Citroena v aute.
Ahoj, tvoju cestu ako si naplánoval som absolvoval už dva krát tam aj späť. Diaľničné mýto tam aj späť v Srbsku stálo cca 30 €, S. Macedónsko cca 10€. Diaľnica je od Miškolca po Gostivar (MK). GPS v MK a AL hlavné úseky v pohode značené. Stále chodím aj s automapou, pre každý prípad, ale hlavné cesty môžem skonštatovať, že sú lepšie ako na SK. Prajem šťastnú cestu a príjemnú dovolenku.