Eurovíziu vyhral hermafrodit

eurovizia_2014Európa je nadšená že sa zbavila puritánstva a klišé, no mne ostalo akosi smutno. Povýšili sme opäť svoju zhýralú túžbu vidieť niečo úchylné až šokujúce o stupeň vyššie. Nechcem tu kritizovať sexuálnu orientáciu speváka, hovorím o nás obyvateľoch Európy a pôvodnom posolstve súťaže Eurovision Song Contest. Túžba médií odprezentovať niečo neobyčajné, bombastické, niečo o čom sa bude rozprávať (je jedno či v dobrom, alebo zlom) rastie s každou novou TV stanicou. Možno preto sa prestalo dbať na tiché tzv. džentlmenské dohody, ktoré nebolo treba ani nahlas vysloviť nie to ešte podpisovať, no určovali akúsi hranicu kam ešte možno ísť a kde to už necháme tak. Tento ročník Song Contestu žiaľ zašiel za túto pomyslenú hranicu a my obyvatelia Európy sme sa stali terčom posmechu. Smejú sa nám Rusi, smejú sa nám Američania, smeje sa aj Blízky Východ len my sme na seba pyšní a dokonca si myslíme, že nám závidia naše slobodné zmýšľanie. Dohľadať si o tom dôkaz dokáže hádam každý civilizovaný človek. Odkazy v tomto článku nedávam zámerne – odmietam niečomu takému robiť reklamu. Pôvodne som chcel dať k tomuto článku obrázok holého Toma vo vani plnej lupienkov s vytŕčajúcim stehnom, no našťastie som si uvedomil, že nechcem stiahnuť čitateľa k mojim myšlienkam primitívne bulvárnym spôsobom a radšej som niečo namachlil sám…

Kto vlastne vyhral ?

Otázku, ktorú si kladiem si trošku upravím: Vyhrala by táto pieseň aj keby ju spieval niekto iný? Napríklad Sebalter zo Švajčiarska, Kállay Saunders z Maďarska alebo snáď náš Mikulčík? Nie nevyhrali by a myslím, že všetci vieme prečo aj keď pieseň samotná nie je zlá – no nie je víťazná. Išlo tu o totiž celkom iné. Zo súťaže sa stáva stále viac politická ako spevácka šou. Svedčí o tom aj vyhlásenie hermafroditného Tomáša po súťaži smerom k Putinovi: „Ich weiß nicht, ob Putin das liest, aber falls ja, sage ich ganz klar: Wir lassen uns nicht stoppen!“ (Neviem či to Putin číta, ale ak áno, hovorím celkom jasne: Nás nemožno zastaviť!) uverjnené v magazíne oe24.at. Rovnako politické nálady boli medzi Ruskom a Ukrajinou, keď chcel Kličko od ľudí aby hlasovali za Ukrajinu proti Rusku – v speváckej súťaži! 

Sme zdraví ? Tomáš Neuwirtovie určite nie je celkom zdravý, ale my ostatní sme už ozaj celkom mimo ? Máme vysokoškolské diplomy, pijeme len kvalitnú kávičku (žiadnu barbarskú zalievačku), učíme psíčkov nosiť posledné výstrelky módy no slabne nám zrak. Naša šarfická babka, síce bez vysokej školy, ale za to so zdravým sedliackom rozumom, s turkom v ruke a štekajúcim psom vonku v kose za oknom, by na celú salámovú končitu povedala:

„ket si chorý, máš sedzet doma a né sa promenádovat po javisku“ ( a bolo by jej jedno o akú chorobu ide …)

Druhá vec, z ktorej mi je smutno je samotný Tomáš oblečený v ženskej večernej róbe. Jeho decentné ochkanie pri vyhlasovaní výsledkov z jednotlivých krajín a dôkladne nacvičené gestá úžasu, kde si chlapskou rukou s nalakovanými nechtami prekrýval dojatím zošpúlené namaľované ústočká utopené v zostrihnutej brade. Jeho rozmlátená duša prekrývaná exhibicionizmom v podstate takto volá o pomoc. Máme doma totiž niečo veľmi podobné a preto mi ho je veľmi ľúto. Staráme sa s manželkou mimo svojich 3 detí o 13-ročného chlapca, ktorý 12 rokov vyrastal v katastrofálnom prostredí, ktoré bránilo rozvoju jeho osobnosti a tak nepozná dodnes svoju identitu. Kopíruje všetko od všetkých. Názory, zvyky, túžby, radosti i smútok. Od kedy nám bol súdom zverený do opatery skúšame stavať nejaký domček emócií poskladaný z detských drevených kociek, no tu chýba už len nejaký tvrdý podklad, na ktorom možno začať. Je u nás už vyše roka a prvý náznak svetielka je to, že neodíde od detského filmu keď vrcholí scéna a má prísť k rozuzleniu celého deja. Predtým v pohode odišiel, nedokázal sa sústrediť ani na rozprávku !? Potom napríklad na zmrzline bolo pre neho najväčším utrpením ak si mal on vybrať prvý akú chce – nedokázal to, musel počkať kým si vyberú ostatní a až potom vedel, že chce to isté. To isté potom platilo pri vyberaní jogurtu z chladničky, fandeniu niektorému konkrétnemu jazdcovi v F1, nájsť si obľúbený futbalový tím, či zvolenie si farby figúriek v Človeče nezlob se! Dokáže vyrábať nádherné náramky priateľstva, no nedokáže ich darovať. Nosí na ruke aj 8-9 náramkov a keď mu povieme, že by mohol darovať bratrancovi jeden z nich on radšej vyrobí nový a ak sa mu zapáči dá ho opäť aj ten nový na svoju ruku… A podobne je na tom aj tento bradatý chlapec v ženských šatách. Spieva a plače zároveň no nemá nikoho, kto by mu povedal, že je chorý, že normálny chalan má mať bicykel, motorku či rebelskú tetovačku. A my ostatní s pevným zázemím ho oslavujeme a zbožňujeme ako kedysi naši predkovia zlatého býka, ktorého si zhotovili zo zlata, aby sa mu klaňali a uctievali ho ako svojho Boha.

A potom tie rieči, čo je klišé a čo nie je klišé. Podľa mňa je „viac klišé“ kričať „Sláva!“ na bradatého úbohého chlapca odetého v ženskej skuni a opovrhovať všetkými čo ho kritizujú a na druhej strane si nepriznať svoju hlbokú pravdu čo si vlastne myslím vo svojom vnútri. Napríklad, predstavte že si idete s týmto Tomom zahrať turnaj v plážovom volejbale a po skončení sa idete spolu celé mužstvo osprchovať. A teraz je jedno milý čitateľ, či si žena alebo chlap – myslím že s tým by si mal problém, minimálne by ti to nebolo príjemné. Rovnako už len sedieť v lietadle vedľa Toma by ti podľa mňa nebolo celkom príjemné, ak by let trval tak 6-8 hodín.  A neviem či by si išiel s Tomom na stanovačku, či by si Tomovi zveril svoju 13-ročnú dcéru na hodiny spevu, aby sa pripravila na svoju kariéru speváčky. Problém by bolo ísť aj na turné spoločným autobusom, predpokladajme že naspieva vianočnú pesničku s detským zborom v pozadí. Na hudobníckych potulkách to chodí všelijako, hocikde sa zastaví a ocikávajú sa stromy, spoločná rýchla ranná hygiena a mohlo by sa stať, že by vám vaše dieťa po skončení takejto šnúry položilo otázku: Prečo má teta končita vajcia? Nie je to žiaľ smiešne, keďže aj medzi vami priatelia s Facebooku je mnoho hudobníkov, spevákov a speváčok, napíšte čo si myslíte vy? Aby sa nám to baženie po senzácii nevypomstilo ako vo v tomto vtípku:

„Mami, všetky spolužiačky už nosia silónky a topánky na opätkoch aj keď majú iba 14 rokov, sľúbila si že keď začnú ostatní môžem aj ja začať nosiť !“

„Vydrž prosím ťa aspoň do osemnástky Jožko!“

K hudbe mám aj ja pomerne blízko, či už z rodiny (máme doma 2x absloútneho víťaza celoslovenskej súťaže hry na keyboard, ktorý si skladá svoje skladby), alebo spoluprácou na niektorých projektoch pri výrobe filmov, či mixovaní, textovaní a dokonca sa podarilo aj mne samotnému zložiť jednu pesničku svojej ženičke. V širšej famílii sú potom aj nejaké tie vydané celkom úspešné CD-čka,  a preto si dovolím o sebe povedať, že hudbe trošku rozumiem, no to čo vyhralo ESC (Eurovision Song Contest) si zaslúži ozaj len klávesu ESC na klávesnici a čakať čo sa stane…

Doma sme mali túto súťaž celkom radi a aj tentokrát sme po hokeji prepli na ORF-ku a začali sme ako vždy  tipovať, ktorá pieseň má šancu a ktorá je na prd. Zvykneme si rozdať papieriky a každý môže meniť a presúvať svoje tipy, kým nezačnú jednotlivé krajiny hlasovať. Náš 13-ročný syn (ten majster SK v keyborde) si potom posťahuje skoro všetky piesne do mobilu a naučí sa ich hrať na tom keyboarde, dokonca sa občas foneticky naučí text a zabáva nás. Minulý rok pobavil našeho švagra maďara keď sa naučil hrať a spievať minuloročnú maďarskú pieseň Kedvesem od ByeAlex. Švagor sa smial, keďže my po maďarsky nevieme a syn to prezentoval systémom podaj ďalej čo počuješ – a tým pádom to znelo ako hit „Pijenekolu“ z hviezdnej roty slovenského Superstár. Ale tak sranda musí byť … To sú tie pozitívne vzory. Tento rok sme v tipovaní ESC pohoreli. Ja som síce trafil 2. a 3.miesto no medzi ďalšími favoritmi som mal Švajčiarsko, Írsko a aj Fíni neboli podľa mňa na zahodenie. Mýlil som sa však dramaticky práve pri transvestitovi Tomášovi. A sklamaní boli aj naši synovia, hlavne 19 ročný ten je momentálne vo fáze radikálnych až militantných spôsoboch naloženia s inak orientovanými osobami. Druhý veľký výkričník nad nami visí však už dnes aj keď sa týka až Eurovízie 2015. Všimnite si ako každý nasledovný rok kopírujú súťažiaci predošlého víťaza. Stále pompéznejšia je aj scéna, efekty a samotný interpret sa prepadá do pozadia. Napríklad čistá kópia Ruslany bola hneď rok po víťazke Ruslane, Teraz Švajčiar trošku kopčil Rybakova a pravidelne sa kopíruje to čo bolo úspešné pred rokom. Čo nás teda čaká ? Chorý Tomi údajne už teraz prejavil záujem moderovať budúcoročnú Eurovíziu … a to je len začiatok ! Predpokladám, že to bude zmesica eunuchov, transvestitov a hermafroditných týpkov ako bol víťaz tento rok. Európa síce jasá, rakúsky minister kultúry je nadšený z veľkého úspechu, len mne je akosi divne smutno…

PS: A keď si myslíš že to čo píšem je klišé, ja ti odpovedám „Sám si klišé!“

 

 

 

 

Eurovíziu vyhral hermafrodit

One thought on “Eurovíziu vyhral hermafrodit

  1. peter luptak :

    nuz to mas to iste ako ked Madonna vyzera ako stetka, keby som jej songy spieval ja, asi by som nikdy neprerazil:) Majkl sa stal tiez slavny aj preto, ze chcel byt biely a nielen pre jeho songy… Fredy, aj ked mam jeho tvorbu naozaj rad, si tiez mohol odpustit svoje show…ale ked ono je to dobry podporny „marketing“

Pridaj komentár