Tak som teda nakúpil v tej Amerike

BundleboxPrišlo k tomu absolútne náhodne ako to už v mojom živote chodí. Pri svojej obľúbenej TV polohe na gauči som začal prepínať svojim zaužívaným spôsobom 1-206-205-204-203 čím v mojej ženičke zvyknem aktivovať poslednú štipku adrenalínu … no tentokrát ju to nevytočilo, lebo v čase po 21.48 už väčšinou spí a ja mám ring voľný.

Ani neviem čím ma práve zaujal kanál Discovery Science, ale zotrval som na relácii o nakupovaní cez internet. Keďže pomerne bežne nakupujem cez nemecký či rakúsky E-bay, dokonca som už nakupoval cez internet aj priamo z Číny a Kanady, prečo teda nevyskúšať aj Ameriku. V spomínanej relácii spomínali stránku BundleBox ,kde sa stačí jednoducho zaregistrovať a máte svoju adresu v Amerike, čo Vás následne oprávňuje nakupovať z amerických e-shopov ako napríklad Walmart, americké E-Bay, Amazon, Adidas, Nike a pod. Celkom lákavá ponuka, keďže ceny sú tam teda o dosť výrazne nižšie ako u nás. Tak som teda obetoval požadovaných 15,-$ (10,08€) a previedol ich na Bundlebox cez Paypal. O pár chvíľ som už mal svoju adresu v Amerike v Kentucky spolu s telefónnym číslom, na ktorom vyriešia za mňa aj kuriéra. Parádička, pomyslel som si a začal som špekulovať čo si v tej Amerike teda kúpim.

Potreby boli rôznorodé od tenisiek cez nejaké to oblečko, ajfóny či športové náčinie. Keďže moja stará tenisová raketa mala už dosť obitú hlavu po prenervačených prehrách, rozhodol som sa teda práve pre tento artikel. Porovnal som ceny u nás na nete a v Amerike a rozdiel bol viac ako 50% čo je podľa mňa dosť. Vyhrala to raketa Wilson Pro Hybrid ktorá na ten môj tenis tak akurát postačuje. U nás vtedy stála od 89-99€ a v Amerike som za ňu dal vo Walmarte „len“ 53,-$. Tak ale reku nech toho nie je dáko málo prihodil som aj 5 trojbalení loptičiek Wilson Titanium 3, ktoré u nás stoja okolo 5,90€ za dózu – tam to bolo smiešnych 2,18$. No a v rámci experimentu som dohodil aj jedno tričko Fruit of the Loom veľkosti „L“ za 3,58$. Spolu s miernym poplatečkom 3.87$, ma celý nákup vyšiel na 68,35$ čo zodpovedalo podľa júlového kurzu 52,70€.  Podľa mojich prepočtov som teda ušetril minimálne 70,- Éčok, keďže doprava do Kentucky bola zadara. Prvé prekvapenie bolo, že to tam Fedexom neprišlo naraz, ale postupne. Objednal som to 21.7.2014. Ako prvé dorazilo tričko 24.7.2014 a potom zvyšok 30.7.2014. Výhodou služby Bundlebox je aj to, že 30 dní vám tam objednávky skladujú zadarmo a vstupný poplatok 15,-$ vám odrátajú z poštovného na Slovensko. Rovnako za mierny poplatok (v mojom prípade 9,47$) všetky prijaté balíky rozbalia a prebalia to na najekonomickejšie „jednobalenie“ , aby bola doprava na Slovensko opäť cez Fedex čo najlacnejšia

… toľko chvála

Nuž celý bez seba som to toho 30.7. dal cez net prebaliť a poslať najekonomickejšie na Slovensko. Nuž a to najekonomickejšie znamenalo už v Eurách 163,46€… Úúúúf pomyslel som si, takže miesto ušetrených 70,- É som okolo 90,- v mínuse.  Narátali tam totiž clo, DPH, nejaký neidentifikovateľný poplatok 14,21€  a bolo vymaľované. Nič také som neplatil pri nákupe dresu FC Barcelona, ktorý mi posielali s e-shopu z Kanady, nič také som neplatil za príslušenstvo I-Padu posielaného z Číny. Tak veru Amerika je extra!!! Čo už – teraz už o čosi smutnejší som čakal kedy to konečne dorazí. Z Ameriky na Slovensko do Bratislavy to prišlo za týždeň, no a z Bratislavy do Senca za ďalší týždeň – hmmm… Konečne som to teda dostal a rozbalil 12.8.2014 keď mi to týpek z ReMax-u doručil. Predchádzalo tomu ešte splnomocnenie na colné zastupovanie a colné konanie no proste Kocúrkovo…

Tovar ale prišiel v poriadku a nemôžem sa sťažovať ani na ten Bundlebox. Majú tam predbežnú kalkulačku dopravy a je pravda, že mi napísali asi 2-3 maily aby som ešte niečo prikúpil do 10kg , aby to bolo pre mňa výhodné. K zakúpeným veciam sa vyjadrím v rubrike recenzie, kde spojím raketu a loptičky do jednej a tričko hodnotiť nebudem. K tričku snáď len toľko, že veľkosť „L“ v Amerike zodpovedá u nás približne veľkosti textilnej garáže na Hadraplán, takže zatiaľ neviem ako ho využijem.

Celkový zážitok z nákupu v USA zhrniem len čisto pragmaticky: 23 dní doručenia je rovnako ako z Číny s Európy chodia veci do 3-4 dní. Cena 163,-€ za dopravu je oproti Číne (12,-€) astronomická a mne sa to teda vôbec neoplatilo. Možno sú ale komodity (niečo malé a ľahké) čo sa ozaj oplatí, ale ja už pravdepodobne z Bunleboxom a USA experimentovať nebudem. Jedine že by v tej Amerike mali dačo tak nenormálne bombastické … počkaj idem kuknúť na net … žeby?

 

 

 

 

 

 

 

Tak som teda nakúpil v tej Amerike

A už tam mám zápis…

pokutaMoja vina, moja vina, moja preveľká vina… alebo mám hromžiť a nadávať? Najprv som sa musel pár dní na to vyspať, aby som získal na vec objektívnejší názor a mohol o tom čosi napísať, keďže som prisľúbil popísať o všetkom za čo som zaplatil viac ako 50€.

Rozhodol som sa napokon pre prvú možnosť a musím kajúcne priznať svoju chybu. Zaplatil som za vysokú rýchlosť na dialnici SC-BA pokutu 400€. Najviac pasujúce pomenovanie  na môj prekvapený ksicht keď som  zbadal v to sobotňajšie predpoludnie policajtov na odpočívadle je nemecký výraz „Trottel“ jeho doslovný preklad totiž nie je celkom 100% trefný. Akurát deň pred týmto incidentom som v práci machroval, že už 10 rokov som neplatil žiadnu pokutu…

V osudný deň sme si išli doobeda s mojou žienkou ako každú sobotu zahrať tenis. Chodievame na farské ihrisko, ktoré je grátis a máme ho celkom poruke. Žiaľ to, že je grátis spôsobilo, že tenisovú sieť niekto (vieme síce aj kto, ale to je teraz nepodstatné) pokazil. Moje trotlíkovstvo začalo už tým, že som sa ju snažil provizórne nasadiť a keď som ju našprajcoval nasilu na stĺpik, zistil som že som dal opačne slučku na lanku. Sieťka sa zdala byť definitívne odpísaná a ja som dospel k rozhodnutiu kúpiť novú – akože sponzorsky. Tak sme sadli do auta a aby sme si ešte mohli zahrať zvolil som svižnejšie tempo. Občas chodím rýchlo, občas veľmi rýchlo no väčšinou naozaj klíďo-píďo.

Tentokrát boli splnené všetky predpoklady na rýchlejšiu verziu presunu:

  • pekná babenka vedľa mňa
  • na dobrodružstvo čakajúci pubiš vzadu
  • čerstvé letné pneu
  • nádherné slnečné počasie na sobotňajšej poloprázdnej trojprúdovej D-jednotke.

Tak som to trošku popustil a zrovna pred tým osudným odpočívadlom na 21,5 kilometri mi bránil v dobrom rozhľade nejaký nákladiačik do 3,5t v tej najväčšej možnej skriňovej verzii. Keď som zbadal príslušníkov ubrzdil som to na tých 172km/h čo mi namerali. Následne som zvoľnil tempo na predpísaných 110 a počkal som si kým ma dobehnú a odsúdia na trest smrti. Po chvíľke ma mali a poslušne som nasledoval blikajúcu výzvu za sklom policajnej Audiny: NA-SLE-DUJ-TE-MA. V hlave mi prúdili tisíce alternatív čo bude nasledovať.

Na akýkoľvek dobrý koniec s úspešnou hereckou etudou však boli tie najhoršie možné predpoklady:

  • všetkovraviaca tvár manželky vedľa mňa
  • syn, ktorému mám ísť príkladom
  • naše čierne agresívno-buržoázne pôsobiace nemecké auto
  • okoloidúce autá bažiace po spravodlivosti voči tomu magorovi čo ich predbehol.

Tak som neodporoval len prikyvoval pozerajúc smutne do zeme resp. na hodinky značky Porsche s nevkusne veľkým ciferníkom, ktoré mal príslušník na ruke. Po otázke policajta či to bol iba náhodný exces, alebo tak jazdím pravidelne, som s presvedčivým výrazom v tvári zdôraznil, že je to mimoriadne náhodný exces a že ani nemám záznam, nepožil som žiadny alkoholický nápoj a pod. Na moje štastie mám srandovné meno, čo občas zafunguje ako poľahčujúca okolnosť (nie len u policajtov). Vidiac popodfúz usmievajúceho sa príslušníka som už vedel, že po mne nezačne bezhlavo strieľať ako nedávno jeho kolegovia pri Malackách na študentov, čo megaboss pán Kaligula považuje za normálne.

Nakoniec sme to spoločne zaokrúhlili na tých 400 Éčiek, po postupnom vyklesaní od zadržania vodičského oprávnenia, cez astronomické sumy po tento mne nie celkom príjemný kompromis. Pri sebe som mal samozrejme asi tak ako bežný občan tohoto štátu okolo 14,60. Príslušníci mi len tak stroho oznámili, že mi vrátia doklady až keď zaplatím, vypisujúc tlačivko na jednorázový dojazd  čo sa mi samozrejme veľmi nepozdávalo. Opatrne som sa ich teda spýtal či by so mnou nezašli k najbližšiemu bankomatu v BA. Po krátkej porade s kolegom sa zhodli, že to tentokrát budem mať k obchodnému centru s papalášskym doprovodom. Tam som vybral požadovanú sumu, vysolil, podpísal zápisnicu a išel hľadať tenisovú sieť. Tenisová sieť sa ale len tak bežne kúpiť nedá, nikde sme ju nezohnali a na poloprázdno sme sa vracali domov. Kúpili sme len synovi sľúbené tenisky – reku nech sa aspoň nejako tá cesta rentuje – tenisky spolu za 445,- díky.

A aké z toho plynie ponaučenie?

Jediné o ktorom viem je to, že tenisovú sieť len tak nekúpite, treba si ju vopred objednať.

Moju žienku mierne vytáča moje konštatovanie, že rýchlo jazdiť (aspoň občas) neprestanem, mňa štve že som nebol sám a nemohol som to utajiť a aj to, že mám tam niekde nejaký zápis. Najväčší paradox celej historky je ten, že tú pokazenú sieť som nakoniec dostal do takého stavu, že na nej hrávame dodnes.

A už tam mám zápis…