Nedávno sme poslali jedného z mladších synov do obchodu kúpiť maslo bez nejakých bližších špecifikácií. Nuž tým, že zadanie nebolo presné, doniesol z obchodu zázrak menom „Rama nadýchaná“. Po otvorení balenia ma ako prvá napadla básnička z knižky Maľovaná abeceda:

Išiel Ivo po pivo

merali mu nakrivo

málo piva mali

samú penu dali!

Samotný obal vyzeral dobre, ale po otvorení som pochopil tento úžasný marketingový počin. Páni s Unileveru museli asi dlho dumať nad tým ako urobiť z vody kokakolu. Vtip je v tom, že cena zostala rovnaká a obsahu je menej o 20%. Teda na prvý pohľad nie, ale tej peny čo tam vdýchli, nahradilo 80g margarínu. Chuťovo je to v pohode, no tento trapný fígeľ ma jednoducho napajedil. Je to opäť ďalší z prípadov kedy jednoducho nechápem. Už som na inom mieste komentoval špekačky, ktoré miesto opekania sčernajú a explodujú, o syre s názvom „Poctivý syr“ kde bolo len 16% syru a mám ich ešte v zásobe pár ďalších…

Po prvotnom predýchaní nadýchaného, som dostal druhú šupu. Po občasnej návšteve svokrovcov nastala závarečná fáza – odchádzanie. Táto fáza je spojená so zvýšenou aktivitou svokry, ktorá začne pobehovať a zvláčať rôzne viac či menej potrebné veci, hľadiac na nás ako na sociálne odkázaných spoluobčanov. Medzi takúto sociálnu výpomoc patria napríklad odkrojené 3 krajce chleba, fľaškové pivo jedno (ktoré som nevypil keďže sme autom), dokonca minule aj nakrájaná cibuľka s octom vo fľaštičke od detskej výživy spolu s vynikajúcou huspeninou v plastovej dózičke od Lidl zmrzliny. No a pozor, v Tesco šušťavej igelitke bola ukrytá práve super výhodná Rama predýchaná.

Takže dnes vážení a milí mám v chladničke rovno 2 balenia ako správna obeť letákových reklám… nechápem! …