V piatok 23.5.2014 nás so žienkou cestou z tenisu zastavil postarší pán z Rakúska, pýtajúc sa na cestu ku štadiónu – mysliac tým naše vidiecke ihrisko s honosným názvom – Národné futbalové centrum. Tak som mu teda vysvetlil kadiaľ ísť a on so svojím gázikom – ML-kom odfrčal. Najprv sme sa začudovali čo ho to napadlo sem prísť, no hneď sme si spomenuli že práve v ten deň sa má hrať priateľský zápas Slovensko – Čierna Hora. Keďže náš pomerne nový člen rodiny ešte nikdy v živote nebol na futbale, rozhodli sme sa, že prekonáme únavu z tenisu a pekne sa pôjdeme aj my zapojiť do davu slovenských futbalových fanúšikov. Podmienkou bolo, aby nám náš zverený tínedžer vymenoval aspoň 5 mien z aktuálnej futbalovej zostavy Slovenska. S pomocou druhého syna to zvládol a tak sme teda šli.
Pri štadióne vládla pomerne mŕtva atmosféra a po zaplatení lístkov padlo aj moje nadšenie do nižšieho levelu. Žiadna zľava pre deti, žiadna zľava pre ženu a lístky v cenách 10€, 12€ a 24€ na tribúnu. Hmm, zobral som teda 4x za 12 Éčok a tým pádom som vystrieľal obsah peňaženky čo zasa znížilo o level nadšenie našich pubiškov kráčajúc okolo rozvoniavajúcej cigánskej. Lístky boli síce číslované, dokonca bola „riadna“ telesná prehliadka či náhodou nepašujem na štadión jadrovú hlavicu, no ako to už na vidieckych ihriskách chodí v konečnom dôsledku číslo-nečíslo každý sedel ako chcel a kde chcel. Prvých 20-30 minút hry bola na štadióne atmosféra ako pri koncerte keď hrá predkapela. Každý divák sa tešil, že čo to bude keď to konečne začne … a ono už to akože pol hoďku bežalo. Upsss. Pomerne suchú atmosféru rozptyľoval jeden ftipálek potužený min. 3 pivečkami na slnku vykrikujúc bez prestania:
O-KAM-ŽI-TE-DAJ-TE-GÓL ! O-KAM-ŽI-TE-DAJ-TE-GÓL ! O-KAM-ŽI-TE-DAJ-TE-GÓL ! …
Samozrejme slová OKAMŽITE a DAJTE boli vyslovované pekne tvrdo po západňársky. Bolo to také milé a vtipné, žiadna agresivita proste klídek, ktorý prinútil aj čiernohorského fanúšika pokrikovať: Slovenskóóó, Slovenskóóó. Sústredenie sa na futbal nezlepšil ani prísne nariadený pokutový kop, ktorý mladý Weiss na druhý krát premenil. Tak teda nejako do stratena sme ten prvý polčas prežili a cez prestávku sme sa presunuli viac do stredu nekrytej „tribúny“ (kto bol v NFC na futbale pochopí úvodzovky), odkiaľ sme mali lepší výhľad na celé ihrisko. Objektívne treba povedať, že v druhom polčase naši hrali o dosť lepšie ako súper a tentokrát celkom zaslúžene dali ďalší gól. Pomerne dobre hrali aj novonasadení hráči a dojem z druhého polčasu čiastočne napravil suchotu prvého. No a keďže minútky pribúdali, pribúdalo aj vypitého pivka a aj pokrikovanie naberalo na intenzite. Jeden starší týpek sediaci od nás asi 8-12 sedadiel zakričal po takej hluchšej pasáži: „Hrajte! Nie ste na dovolenke !“ na čo mu mladý Weiss z ihriska odpovedal: „Pál do p… !“ Chlapík nechcel veriť vlastným ušiam (a rozhodne nebol sám) tak kontroval: „Ty soplák, hraj a ne…..!“ a mladý Weiss opäť: „Choď do p… ty k….! namiesto hrania tam začal agresívne reagovať na diváka. Potom sa zapojili samozrejme aj ostatní „My sme si zaplatili – ty máš hrať!“ ,alebo „Keby ťa počul otec, ťa prefacká“ nato iný zakričal „Šak otéc je taký istý“ a pridali sa aj Stewardi, ktorí sa prekvapivo pridali na stranu sklamaných divákov a mladý Weiss pár minút na to vystriedal…
Dedinská atmosféra je v pohode, zodpovedá našej mentalite a kým to nie je čistý primitivizmus, je to aj celkom zábavné. Toto však bolo priveľa. Nebolo to ani vtipné ani zábavné. Darmo budeme dávať ihriskám honosné názvy, mladým chlapcom v reprezentácii veľké honoráre, keď vo vnútri ostávame a ostávajú sedliakmi. Prvé čo si mladý reprezentanti osvoja je správny účes, tetovačky, potom odkukajú ako správne nastúpiť na ihrisko – teda: najprv dotyk rukou trávnika, ruka na srdce, pobozkanie vlastnej ruky a následne ukázanie kamsi hore …. potom zrejme trénujú fauly a uhranie faulov a na záver správne oslavovanie streleného gólu. V tomto sme už definitívne na svetovej úrovni, problém nám robí zatiaľ len hra a disciplína, ale tento detail už hádam voľajako doladíme.
Škoda, alebo možno našťastie, to ja už neuvidím – odmietam vyhadzovať peniaze za reprezentantov, za správanie ktorých sa musím hanbiť. A to my sme na tom boli relatívne dobre, boli sme tam s 2 chalanmi vo veku 12 a 13 rokov, ktorí už zrejme niekde nejaké tie vybrané slová po „P“ a „K“ počuli a sú už akosi rezistentní, no boli tam aj rodičia z deťmi 5-6 ročnými. Tí zahanbene zakrývali svojim deťom uši a zrejme im neskôr aj diplomaticky obhajovali neobhájiteľné. Za mojich 48€ som mohol zobrať decká radšej na pizzu a futbal sledovať doma v klídku na plazme. Náš zverenec by neodchádzal zo svojho prvého veľkého športového zážitku rozčarovaný a sklamaný, moja žienka ani nehovorím – tá nechápe do dnes, druhý syn radšej nekomentoval a ja som napísal aspoň týchto pár viet … len tak … do vetra …