Už dlhšiu dobu mám podozrenie, že náš byt pravidelne navštevujú mimozemšťania. Zatiaľ ešte nemám konkrétny dôkaz, ale výpovede všetkých spolubývajúcich tomu jednoznačne nasvedčujú. Spolubývajúcimi rozumej našich 3,5 synov, moju ženičku a mňa. Sám pozorujem rôzne záhadné zmiznutia a následne objavenia sa vecí. Kým som nad vecou uvažoval racionálne podozrieval som svojich potomkov a v neposlednom rade aj manželku … ale vec nie je taká jednoznačná.

Napríklad máme pravidlo že po 21:00 hod. odovzdávajú deti „dobrovoľne“ svoje mobilné telefóny do obývačky. Slúži to jednak na ochranu ich spánku a jednak si ten náš router aspoň na chvíľku oddýchne od facebookovských statusov, fotiek a youtubovín. Občas sa ale stane, že niektorý z mobilov tesne pred 21.00 náhle zmizne a až ráno, keď budím deti do školy sa objaví pod niektorým vankúšom, dokonca sú v ňom zastrčené sluchátka. Prekvapenie z tohoto nálezu v tvári príslušného potomka je také presvedčivé až šokujúce, že mám chuť nakúpiť fotopasce prípadne termokameru a pristihnúť tú záhadnú bytosť priamo v akcii.

Iný prípad je keď sa stratená vec neobjaví už nikdy po zmiznutí. K tejto kategórii patria ponožky (vždy ostane len jedna z páru), nabíjačky na mobil (vždy je poruke len tá s nesprávnym konektorom), drobné mince z komody v chodbe a najviac nechápem pravidelne miznúce nožničky na nechty. Zámerne som vypustil zmiznutia typu kúpim po 6 jogurtov z každej príchute a vždy sa nájde aspoň jeden človek, ktorý nemal vanilkový a pritom všetci ostatní mali iba jeden. Nakrájam ráno moravský koláč na 6 trojuholníčkov a vždy sa minimálne jednému zo šiestich neujde ani omrvinka. K týmto zmiznutiam by sa síce hodila tiež tá fotopasca, ale neruinuje ma to tak ako tie manikúrky…

V tomto našom malom 70 m2 bytíku majú manikúrky už minimálne 10 rokov stále miesto. Stačí siahnuť do vrecka pod zrkadlom a minimálne jedny by tam mali byť. Problém je v tom, že nie sú. V pravidelných intervaloch 2-3 mesiace dokupujeme po sadách a stále nič. Skúšali sme už zakrivené, rovné, s umelými uškami, drahé, lacné … všetko jedno – vždy zmiznú. V 95% navždy a tých 5% sa objaví až v deň dotankovania vrecúška novou várkou pozostávajúcou z 2-3 kusov. Najprv som sa pokúšal ich hľadať v čom mávam vysokú úspešnosť, keďže ako som vyššie spomenul byt má len 70 m2, nábytku je skôr pomenej ako príliš veľa, ale pri týchto detektívnych záchvatoch nájdem rôzne iné artefakty (uschnuté úlomky piškót, vrchnáky z fixiek, figúrky z Človeče nezlob se, sponky do vlasov, menšie tvary neznámeho účelu a občas sa zadarí aj väčší tvar neznámeho účelu, ale tie blbé nožničky nikde. Logicky to nerobí dobre mojej racionálnej povahe a hľadám možné vedecké zdôvodnenie tejto záhady. Pri pravidelných kontrolách nechtov svojich 3 a jedného súdnozvereného syna sledujem ako sa zdokonaľujú v okúsavaní nechtov (už je to niekedy na nepoznanie od strihania) čím vypadávajú z môjho podozrenia. Moja žienka si radšej strihá nechty v práci s nejakými utajenými alebo možno erárnymi, len ja furt nemám čím a idem zošalieť keď sa mi zadrie podrastený nechtík do rukáva košele…

Zmysel mi teda dáva len moja teória o mimozemských záhadných bytostiach, ktoré určite kradnú, možno konzumujú naše manikúrky a určite aj sledujú moje zúfalé počiny pri ich hľadaní. Keď sa chcú pobaviť na môj účet, počkajú kým kúpim nové a keď ich už chcem dať do vrecka pod zrkadlom, nemôžem, pretože mi tam zavadzajú tie čo som 3-4 dni neúspešne hľadal. Oni majú zábavu – ja nervy. Ale teraz som s nimi už vybabral, jedny nožničky som si schoval na prísne tajné miesto (v pracovnom stole mám v tretej zásuvke taký príručný mini-vercajg v púzdierku kam som ich schoval ) a k môjmu veľkému prekvapeniu aj po niekoľkých týždňoch sú stále  na tom istom mieste. Čo ale fakt nechápem, že napriek vysokému stupňu utajenia mojej skrýše minule moja manželka pri obvyklom neúspešnom hľadaní zakričala na našeho najstaršieho: „No nič, dones mi teda tie z otcového náradia!“ …