Aj keď žijeme v relatívne logicky usporiadanom svete, kde platia fyzikálne zákony, stále sa nájde niečo, čo prekvapí nie len nás laickú verejnosť ale aj vedcov. Do tejto kategórie parí napríklad let čmeliaka, mravec nesúci bremeno niekoľkonásobne väčšie a ťažšie ako je on sám, oživenie utopenej muchy ak ju posypeme kuchynskou soľou, zázračné uzdravenie futbalistu Neymara z FC Barcelona po smrteľnom kŕči, ktorý dostane vždy keď sa k nemu priblíži hráč súpera bližšie ako na 40cm a pod…

Chýbajúca gravitácia

Nechcem aby ste teraz začali topiť muchy, tie nechajte lastovičkám a pavúkom, proste tomu verte alebo neverte. Chcem písať o inom nevysvetliteľnom jave, ktorý môžeme denne pozorovať v našej rovinatej oblasti. Sú to naši dôchodcovia na bicykloch. Jednak si pamätám ako sa moja starká z Banskej Štiavnice na tom smiala, keď videla prvýkrát naše babky a dedkov na bicykloch. Jednak sa jej zdal vtipný samotný ten obraz, no nechápala ani samotný zmysel ich pohybu na bicykli, keďže pešo by hádam došli do cieľa svojej cesty skorej. A to je práve tá  nevysvetliteľná schopnosť – udržať rovnováhu pri minimálnej možnej rýchlosti na bicykli. Je to akýsi nový druh orbitálnej rýchlosti, ktorý je možné získať podľa mňa len vekom. Schválne si všimnite seniorov (musia mať však minimálne 65+) akým spôsobom sa pohybujú na bicykloch. Už samotné nasadanie na bicykel je hodné obdivu.

Minule sme videli s mojou žienkou staršiu pani nasadajúcu na bicykel nasmerovaný do jediného kopčeka v našom malom meste smerom na kostol. Pani tlačiaca bicykel cez prechod pre chodcov pri pošte, zistila že má ešte chvíľu času do omše a teda sa rozhodla miesto tlačenia bicykla do kopca (čo by zvládla asi za minútku) naň vysadnúť a odviezť sa (cestu bicyklom odhadujem na 4-5 minút). Nasadanie na bicykel prebiehalo klasickým spôsobom – bicykel po pravej strane, ľavá noha na ľavý pedál, mierne poskakovanie na pravej nohe, ktorá je medzi telom a bicyklom, poskakovaním na pravej nohe vyvinula práve tú minimálnu orbitálnu rýchlosť asi 0.015 km/h a keď sa už pôsobením gravitačnej sily chcel bicykel zastaviť, tetuška šikovne naskočila a prestrčila pravú nohu na pravý pedál a hybaj do kopca. Neuveriteľné až obdivuhodné, akoby tam pôsobila nejaká neznáma doposiaľ neobjavená fyzikálna veličina.

Neodporúčam vám to skúšať!

Ak si chcete zachovať svoje zdravie a nechcete otestovať pevnosť konštrukcie rámu vašeho farádu – neskúšajte to! Je totiž takmer nemožné na našich moderných bicykloch s prevodmi niečo také dokázať. I keď logika opäť káže opak, skutočne si všimnite že seniorské bicykle nemajú žiadne prevody a brzdia dnes už takmer nepoznaným spôsobom – otáčaním pedálov proti smeru jazdy. Perličkou je aj využívanie rôznych prídavných košíkov, úložných plôch, či na kolene zhotovených zlepšovákov – napríklad na upevnenie francúzkych barlí. Udržať balans na tak nerovnomerne zaťaženom bicykli je obrovské umenie a ak k tomu pripočítame ešte cez riadidlá prevesené igelitky, musíme jednoducho kapitulovať.

Upss

My sme si raz s našimi deťmi dali u nás na jazerách súťaž v čo najpomalšej jazde na bicykli. Máme tam vedľa chodníka také betónové zábrany proti autám uložené v pravidelných vzdialenostiach asi 2m od seba. Úlohou bolo prekľučkovať medzi nimi na bicykli slalomom bez položenia nohy na zem. Na prvý pohľad ľahká úloha, ale realita tvrdá. Z detí to nezvládol ani jeden i keď prehodili na „horský režim“. Pointa bola práve v tej absolútne pomalej a rovnomernej jazde, ktorú som na moje prekvapenie zvládol iba ja na najväčšom bicykli…

…že by už prichádzal môj čas ?