Keďže je čoraz ťažšie udržať kondičku v neklesajúcom trende, rozhodol som sa nabehať za tento rok 1000 km. Dodržujem rady múdrejších a skúsenejších – mimo iného teda aj pravidelný pitný režim. 
Zima bola mierna resp. žiadna, takže mám už slušný Vorschuss a chodím behať od Vianoc pravidelne každý druhý deň. Zo začiatku som bol pomerne dosť vyflusnutý hlavne po dobehu a pôsobilo to na mňa dosť demotivujúco. Čas naprd + pocit naprd + na druhý deň do práce unavený ako baník …Tak som zaviedol po behu studenú sprchu a hľadal som aj nejaký legálny doping vo forme iontového nápoja. Nechcel som sa dotankovávať cukrom , alebo šumivými vitamínmi (to by som behal zbytočne bez zázračného efektu miznúcich kíl) no cítil som, že nejaký prísun voltov potrebujem. Tak som kupoval a experimentoval s rôznymi značkovými nápojmi až som v našom miestom vidieckom Kauflande narazil na fľašu pripomínajúcu postrek proti drobným škodcom v izbových kvetinách. Kúpil som teda obe príchute (pomarančová a citrónová) a po jednom z mojich „rekordných časov“ a studenej sprche som sa napil…

A zrazu sa to stalo ako keď v animovanom filme Ratatouille kritikovi Antonovi Egovi vypadlo pero z rúk. Naskočil mi obraz roku 1983, keď sme pekne v rámci dobrých dedinských zvykov išli v sobotu pomáhať nášmu ujovi na stavbu. Úloha nás nedospelých bola otĺkať staré pálené tehly CPP od zvyškov malty, aby boli použiteľné na stavbu nového domu. Recyklácia ako sa patrí si pod horúcim slnkom vyžadovala zvýšený prísun tekutín. Na dvore bol starý kovový sud (asi od smoly, alebo nafty?) do ktorého cez zelenú hadicu pritekala stále studená voda a chladila parádnu socialistickú žltú malinovku „Nealko“. Bola to tretinková fľaška najprv bez názvu, neskôr sa to volalo „Nealko“ a tuším sa to jednu dobu predávalo aj pod názvom „Olympus“. Celá sranda stála jednu korunu a božskejší pocit ako napiť sa v teple tejto prakticky jedinej ponúkanej malinovky mohol vyvážiť snáď len hlt piva „Danubius 11°“.  Potom, oveľa neskôr, keď už som bol mladoženáč a moja mladá ženička čakala prvého syna, táto malinovka opäť dokázala svoje kvality a zázračnú moc. V teplom lete tesne pred blížiacimi sa nultými narodeninami prvorodeného sa mojej žienke pomerne ťažko dýchalo. Jediné čo jej vrátilo kyslík do žíl, bola práve tá stará známa „žltá malinovka“…

No a teraz toto, nová litrová nepriehľadná plastová fľaša za cca 1 Euro obsahuje ten zázračný nápoj. Ak skĺzneme k prepočítavaniu o.k. dobre, stojí 10x viac ako tá stará, ale dnes to už nie je obyčajná žltá malinovka, ale „iontový nápoj s regeneračnými účinkami“. Názov má strohý „SPORT“ teda aspoň si myslím že je to názov, lebo iný na fľaši nie je. Je to slovenský výrobok o čom nás uistí slovenský znak pri čiarovom kóde a údajne za to jedno Éčko dostaneme 40% zadarmo. Ale to je na vignetke napevno vytlačené, tak dúfam že to ostane v tomto výhodnom balení naďalej. Neviem či to vyrába odnož tej starej pôvodnej fabriky, alebo len skopírovali ten geniálny recept, ale chuť je výborná a tie popísané regeneračné účinky sú asi tiež pravdivé, lebo odkedy tento nápoj pravidelne po behu pijem, mám lepšiu formu, lepšie časy a určite nie náhodou aj lepšiu náladu.